V sérií predchádzajúcich blogov sme si priblížili najčastejšie spôsoby výroby elektrickej energie. Žiadny spôsob nemôžeme označiť za najlepší či za najefektívnejší, alebo za najčistejší. Niektoré spôsoby majú lacnú prevádzku no ich vplyv na životné prostredie je veľmi významný, iné zase majú dopad na životné prostredie minimálny, no ich efektivita, či prevádzka nie sú zase uspokojivé.
Keďže žiadny spôsob nemôžeme označiť za najlepší, pre silný štát je najlepšie, ak elektrinu vyrába z viacerých zdrojov a čím viac je týchto zdrojov, tým lepšie. Tým dokáže efektívne minimalizovať nečakané okolnosti a prispôsobovať sa im. Ak napríklad nečakane vzrastie cena plynu, alebo tiež napríklad kvôli geopolitickým problémom prestanú dodávky tejto suroviny, môže štát prestať využívať tento spôsob výroby elektriny a namiesto toho bude na nejaký čas využívať iný, dostupnejší spôsob.
Je ale pravdou, že je potrebné dobre zvážiť v akom pomere budú jednotlivé spôsoby výroby energie zastúpené. Pri masovej výrobe elektriny by štát určite nemal bezhlavo investovať napríklad do obnoviteľných zdrojov energie, ktorých účinnosť, cena a stálosť dodávaného výkonu nie sú vždy zaručené. Preto si myslím, že masové nasadenie napríklad solárnych panelov, či veterných turbín je krok vedľa a pomer na celkovej výrobe elektriny z týchto zdrojov by sa nemal držať vo vysokých číslach. Samozrejme píšem o budovaní veľkých solárnych, či veterných elektrární, ich využívanie v domácich podmienkach je naopak veľmi zaujímavé a perspektívne.
Ak sa pozrieme na Slovensko, približne polovicu vyrobenej energie máme z atómových elektrární. Tie majú mnohé nesporné výhody a energia z nich je ľahko dostupná a lacná. Asi 20 % energie je zase vyrábané pomocou vodnej energie. To je podľa mňa až veľmi veľké číslo, a za veľký problém pokladám malé vodné diela, ktoré vyrobia pomerne málo energie na to, ako veľmi zasiahnu do okolitého prostredia. V prípade budovania vodných elektrární sa domnievam že lepšia cesta je jedna veľká elektráreň (napríklad Gabčíkovo) ako desiatky malých. Nakoniec necelých 30 % pochádza z klasických tepelných elektrární spaľujúcich uhlie, ropu, či plyn.
Tento pomer rozdelenia energií na Slovensku pokladám za celkom dobrý, aj keď je tu potenciál v prípade dostavby Mochoviec, že sa tento pomer ešte zvýši v prospech jadrovej elektrárne. Aj keď podľa mnohých odborníkov je polovica energie z jadra dostačujúca a zbytok by sa mal zabezpečovať z iných zdrojov, ja sa domnievam, že vždy je lepšie využiť jadrovú energiu, ako spaľovať navyše uhlie, ropu či plyn.
Nabudúce sa pozrieme na to, kde je budúcnosť v energetike a v spôsobe výroby energie a či vôbec niekedy budeme mať elektrinu zadarmo.
zdroje k obrázkom:
http://i.imgur.com/m6JQ6.jp g
https://i.iinfo.cz/images/362/sxc-hu-elektrina-draty-energie-napeti-zapad-slunce-1-orig.jpg
http://energia.dennikn.sk/uploads/tx_media/660×385/polsko_emisie.jpg
http://rvzmont.eu/files/gallery/86/full_chladiace_veze.jpg
http://www.technologie.estranky.sk/img/picture/13/1749246_vojany-elektraren-biomasa.jpg
Leave A Response