Jadrová energia – spracovanie a vplyv na životné prostredie

V minulom blogu sme si ozrejmili, že výroba energie pomocou jadra je k životnému prostrediu veľmi šetrná, najmä čo sa týka výroby elektriny samotnej. Avšak palivo do jadrových reaktorov – urán, prejde veľkú cestu pokiaľ sa dostane do jadrového reaktora a pri tom už zanecháva významnú stopu na životnom prostredí.

V prípade fosílnych palív to všetko prebieha pomerne ľahko. Vyťažené uhlie, či plyn sa jednoducho  spália a tým sa vytvára energia. Avšak väčšina moderných jadrových reaktorov dokáže spracovať len palivo, vyrobené presne na mieru konkrétnemu typu, čo znamená, že palivo sa musí narozdiel od fosílnych dôkladne spracovať.

Uránová ruda sa skladá z veľkej časti z uránu 238(vyše 99%) a z malej časti uránu 235 (menej ako 1%). Ako palivo do jadrových reaktorov(no aj do atómových bômb) sa využíva práve menšinový urán 235, keďže ten na rozdiel od uránu 238 je možné v reaktore štiepiť a vzniká tak jadrová reakcia. Ťažba uránovej rudy, tak ako aj každá iná ťažba, je zvyčajne ťažkou ranou pre životné prostredie. Pri ťažbe uránu vzniká riziko uvoľnenia väčšieho množstva rádioaktívneho plynu – radónu, či potenciálne nebezpečenstvo vdýchnutia rádioaktívnych častíc. Preto je ťažba uránovej rudy vždy kontroverznou témou. Zvyčajné ťažobné miesta sú odľahlé od ľudských sídiel a obydlí aby sa minimalizovali dopady na životy ľudí.

Keďže uránu 235 sa v rude nachádza len niečo pod 1 percento, sa musí obohatiť. Obohacuje sa v centrifúgach, zvyčajne na úroveň 5-6 %, čo častá koncentrácia využívaná v jadrových reaktoroch. Pri výrobe atómovej bomby sa palivo obohacuje až na 90% a viac. Existujú aj reaktory, ktoré dokážu využívať aj obyčajný prírodný urán o nízkej koncentrácií do 1 percenta, avšak ich účinnosť nie je vysoká.

Pri spracovaní a obohacovaní vznikajú mnohé nízko, stredne a vysoko rádioaktívne odpady, ktoré budú mať ešte dlhé roky vplyv na životné prostredie.

V nasledujúcom blogu si napíšeme, čo sa stane s palivom keď vyhorí a ako to celé vplýva na životné prostredie.

zdroje:

http://rampages.us/chem110spring2016ss/wp-content/uploads/sites/16837/2016/05/c5fbed2f-575a-41bb-886e-f26700d43255-2060×1236-2.jpeg

http://www.oenergetike.sk/wp-content/uploads/2014/06/%C5%A5a%C5%BEba-ur%C3%A1nu-620×330.jpg

http://1.bp.blogspot.com/-S09TAvxZYU4/VAGE9z_qEHI/AAAAAAAAA3M/7ij2laF_23c/s1600/Uranium%2BOxyde%2BCristal.jpg