V predchádzajúcich dvoch blogoch ste si mohli prečítať, ako jadrová elektráreň pracuje s palivom a ako to vplýva na životné prostredie a tiež ako ťažba rudy pre výrobu paliva vplýva na životné prostredie.
Dnes sa posunieme do záverečnej fázy, a teda, čo sa deje s odpadom – vyhoreným palivom. Pri bežných tepelných elektrárňach sa problém odpadu rieši neustále. Spaľovaním plynu, prípadne uhlia či iného paliva vznikajú exhaláty, ktoré sú po prechode cez filtre vypúšťané do okolitého ovzdušia. Toto riešenie je najjednoduchšie, aj keď, a to najmä keď je spaľované uhlie, toto riešenie vzhľadom na životné prostredie nie je najlepšie. Samozrejme záleží aj na samotnej úrovni filtrov ako dokážu oddeliť pevné časti od plynných, no vždy sa vypustí minimálne významný skleníkový plyn – CO2. Okrem plynného odpadu vzniká v bežných elektrárňach aj tuhý odpad, ktorý sa zvyčajne vyvezie na skládku na to určenú a celý proces v podstate končí.
Avšak v prípade odpadu z jadrovej elektrárne to také jednoduché nie je. Do ovzdušia samozrejme neuniká nič a odpady ktoré tú vznikajú sú prevažne tuhého a tekutého charakteru. V závislosti od použitia sa delia na odpady ktoré nie sú rádioaktívne, a potom na odpady s nízkou, strednou alebo vysokou aktivitou.Odpady ktoré sú tekuté a sú rádioaktívne sa zvyčajne premiešajú s asfaltom do akýchsi blokov a ďalej sa s nimi pracuje už ako s tuhým rádioaktívnym odpadom.
V prípade vyhoreného paliva – teda najnebezpečnejšieho odpadu z jadrovej elektrárne sa musí postupovať veľmi opatrne. Po vybratí vyhoreného paliva z reaktora sa palivo uloží do bazéna vedľa reaktora, kde zostáva niekoľko rokov aby sa tam dochladzovalo a zmiernilo svoju aktivitu.
Potom je umiestnené do vrstiev betónu a ocele, aby sa zabránilo úniku rádioaktivity. Vytvorí sa akýsi kontajner, ktorý sa ukladá do dočasného úložiska vyhoreného jadrového paliva. Po niekoľkých rokoch ako sa tam nachádza, by sa mal takýto odpad premiestniť do trvalého úložiska. Tento krok sa však často odďaľuje vzhľadom na to, že prevádzkovať trvalé úložisko jadrového odpadu je veľmi nákladný a náročný proces.
Ako trvalé úložisko by sa mali voliť opustené bane, v ktoré sa nachádzajú v seizmicky neaktívnych zónach a tiež kde nie sú priesaky vody. Ako ideálne úložisko sa javí napríklad stará baňa z ktorej sa ťažila práve uránová ruda.
Treba však poznamenať, že tento odpad je odpadom zatiaľ len pre nás. Z vyhoreného paliva sa dá totižto prepracovaním vyrobiť nové palivo do jadrových elektrární, takže v budúcnosti možno bude o takýto odpad záujem. V súčasnosti je ale prepracovanie finančne veľmi náročné a momentálne sa neoplatí takéto palivo prepracovávať.
zdroje k obrázkom:
http://www.industrytap.com/wp-content/uploads/2012/12/nuclear-waste.png
http://www.behindenergy.com/wp-content/uploads/2015/01/shutterstock_231559162-890x395_c.jpg
http://www.world-nuclear.org/getattachment/Nuclear-Basics/What-are-nuclear-wastes/Clab-bassang005-(SKB).jpg.aspx?width=600&height=399
http://www.world-nuclear.org/uploadedImages/org/Nuclear_Basics/low%20and%20intermediate%20waste%20repository.jpg
Leave A Response